Demokracia je formou politického zriadenia, umožňujúcou účasť všetkých občanov na správe a riadení. Každé rozhodnutie poslancov, ktorých si občania slobodne vybrali, musí preto hájiť ich záujmy a zároveň plne rešpektovať zákony tejto republiky. Poslanci by sa pri svojich rozhodnutiach nemali opierať o momentálne nálady, či prípadné antipatie. Ich alfou a omegou by malo byť nielen čisté svedomie, ale najmä zákony a fakty. Akékoľvek rozhodnutie tohto pléna totiž musí podliehať vyššej právnej norme, kde subjektívne emócie idú jednoducho bokom.
Exemplárnym príkladom, ako by nemalo takéto schvaľovanie prebiehať, bol aj návrh úplne „nevinného“ všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s kronikou mesta, ktoré sa uskutočnilo počas zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Hlohovci 26. júna tohto roku. Všetko sa však začalo už oveľa skôr. Po tom, ako sme minulý rok spracovali článok „Tichý svedok dejín“, oslovili sme primátora mesta s myšlienkou bezplatného spracovania celej kroniky do elektronickej podoby. S vedúcou sekretariátu primátora a hovorkyňou – Evou Uhrákovou sme si potom vymenili niekoľko listov. Napriek tomu, že sme opakovane predostreli význam celého projektu pre občanov, vedenie mesta zaujalo k celej myšlienke odmietavý postoj. Od argumentov, že by mohlo dôjsť k poškodeniu dokumentu, až po odvolanie sa na autorský zákon. Toto tvrdenie malo s kronikou mesta spoločné asi toľko, ako zákon Archimedov.
O postoji zainteresovaných k slobodnému šíreniu informácií svedčí aj citácia: „Mesto Hlohovec je výlučným nositeľom úlohy, ale najmä rizika pri priebežnom získavaní a neskreslenom spracovávaní podkladov o politickom, hospodárskom, kultúrnom, sociálnom a inom dianí mesta a jeho zverejňovaní.“
Keď sa nám, po odvolaní na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, konečne podarilo ku kronike dopracovať, čakalo nás zaujímavé prekvapenie. Eva Uhráková nám odoprela možnosť dokument fotografovať digitálnym fotoaparátom s argumentom, že je písaný starým atramentom. Na celej situácii je najkurióznejšia skutočnosť, že v novembri 2006 už rovnaká fotokópia zhotovená bola, čo nakoniec nepoprela ani Uhráková. Pravdepodobne aj tu funguje akási hierarchia vyvolených. Na jednej strane stoja tí, ktorým sa povoľuje a ktorí môžu, na druhej strane tí, ktorým sa zakazuje a ktorí nesmú.
Len krátko na to prekvapilo mesto „invenčným“ nápadom z vlastnej tvorivej dielne. Údajne po niekoľkoročnom snažení, začalo na oficiálnej webovej stránke zverejňovať informácie z kroniky mesta. Tejto úlohy sa iniciatívne zhostilo Oddelenie regionálneho rozvoja, ktoré má na starosti predovšetkým vypracovanie strategického plánu mesta, tvorbu projektov a získavanie zdrojov z fondov. Pravdepodobne má ale dostatok personálnych možností, aby si takéto, časovo náročné aktivity mohlo dovoliť.
Predložený návrh spomínaného VZN bol teda snahou sformulovať pravidlá nakladania s kronikou do oficiálnej podoby. Návrh vychádza, mimo iného, zo zákona o archívoch a registratúrach, z ktorého vyplývajú nielen isté práva, ale aj povinnosti. Zákon dáva aj možnosť požiadať o použitie fotoaparátu, prípadne iného vlastného reprografického zariadenia uľahčujúceho štúdium archívnych dokumentov. Organizáciu práce s takýmto dokumentom, vyhotovovanie odpisov, výpisov, kópií stanovuje tzv. bádateľský poriadok. Archív vyhotovuje odpis, výpis, potvrdenie archívneho dokumentu a kópiu archívneho dokumentu za úhradu nákladov a taktiež osvedčuje ich zhodu s archívnym dokumentom. To, že Kronika mesta Hlohovec je archívnym dokumentom a vzťahuje sa naň vyššie spomínaný zákon, nám potvrdil aj verejný ochranca práv doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc. Návrh VZN o nakladaní s kronikou možnosť zhotovovania kópií vôbec neumožňuje a neobsahuje ani zmienku o bádateľskom poriadku. Jednoducho povedané, predložený návrh nie je v súlade so zákonom.
Na tieto nezrovnalosti sme sa snažili upozorniť prostredníctvom poslanca MVDr. Olivera Pestúna. Napriek tomu mestské zastupiteľstvo predložený návrh schválilo. Iba jeden z poslancov bol proti (Oliver Pestún) a jeden sa zdržal hlasovania (Ing. Peter Frydecký). Z poslaneckých lavíc zazneli aj vety ako: „Kronika nie je archívnym dokumentom,“ alebo: „Kroniku si nedáme!“
Otázka teda znie. Je fundovanosť a profesionalita pri rozhodovaní našich poslancov skutočne vždy na prvom mieste? Veľavravnou odpoveďou môže byť aj poznámka, ktorú si v kuloároch počas prestávky zasadnutia na našu adresu neodpustil poslanec Ing. Milan Domaracký: „Zle ste mu to napísali…“ Nie vždy ide o to, či sa koná v súlade so zákonom. Niekedy nie je dôležité S ČÍM, ale KTO vlastne vystúpi.
