Hlohovec
Pravá stránka Hlohovca



Magazín

29. jún 2007

Tichý svedok dejín

Zaujíma vás, koľko stál kedysi kôň, kedy sa rozvodnil Váh, či ako sa premenovávali ulice?

Kroniky miest a obcí sú historicky vzácnym dokumentom, ktorý mapuje miestne dejiny a stáva sa tak zdrojom zaujímavých informácií o dôležitých udalostiach vnímaných v kontexte aktuálnej doby. Kronika Hlohovca má momentálne dva diely, ktoré sa nachádzajú v depozite na Mestskom úrade. V poradí prvá Pamätná kniha obce Hlohovec sa začala oficiálne viesť 1. júla 1933 a dôležité udalosti zaznamenáva až po prelomový rok 1989. Aj v Hlohovci sa, rovnako ako v iných obciach a mestách, pristúpilo k tomuto kroku na základe Zákona č. 169/1931 Sb., ktorý každej obci nariaďoval založenie pamätných obecných kníh. Prvý diel kroniky má rovných tisíc strán, ktoré sú číslované a písané ručne v slovenskom jazyku. Neoddeliteľnou súčasťou pamätnej knihy sú aj dobové fotografie. V súčasnosti prebieha dopĺňanie údajov do druhého dielu, ktorý zaznamenáva miestnu históriu od roku 1990. Údaje o jednotlivých rokoch do pamätnej knihy zapisuje miestny kronikár a ich obsah prehodnocuje poverená komisia. Kronika by mala byť nielen faktograficky bohatým, ale predovšetkým objektívnym dokumentom. Jej tvorba je náročná aj z dôvodu systematickej spolupráce s mnohými inštitúciami, organizáciami a subjektami v meste. Historicky prvým novodobým kronikárom našej obce bol vtedajší správca rímsko - katolíckej ľudovej školy a rovnako aj člen miestneho zastupiteľstva – Augustín Čúzy.  Momentálne je touto funkciou poverená Mgr. Mária Loskotová pôsobiaca na tunajšom Školskom úrade, ktorý spadá pod Spoločný obecný úrad.

Aj keď ide o úradný dokument, ktorý sa snaží predovšetkým vecne opísať jednotlivé oblasti života v meste, treba povedať, že listovanie v kronike môže byť veľmi zaujímavé a pútavé. Napriek snahe o objektívnosť jej nemožno uprieť punc jedinečnosti, ktorý jej vtlačila každá z osobností miestneho kronikára. Na základe jednotlivých zápisov získavame pomerne jasnú predstavu o vtedajšom politickom, hospodárskom aj kultúrnom živote v našom meste. Súčasťou kroniky sú aj demografické, či hydrometeorologické údaje. Vybrať z tak veľkého počtu faktov tie najzaujímavejšie nie je jednoduché, každý záznam predsa treba ponímať v širších súvislostiach. Pre zaujímavosť sme sa rozhodli vybrať aspoň niektoré.

Augustín Čúzy sa vo svojich záznamoch vracia aj k obdobiu prvej svetovej vojny. Dozvedáme sa, že na frontoch bojovalo aj množstvo mužov a mladých chlapcov z Hlohovca: „Vzduchom hvizdali šrapnely, granáty rozrývali pôdu, ničili dediny, mestá, pustošili lesy a obracali celé krajiny v púšť.“ Rozmohli sa krádeže, žobranie, zločinnosť, nastal aj prudký nárast cien. Napríklad koňa ste si mohli v r. 1914 kúpiť za 300 – 400 korún. V r. 1918 sa jeho cena vyšplhala na 10.000 až 20.000 korún.

V r. 1929 postihla Hlohovec neobyčajne krutá zima: „Takú tuhú zimu nepamätajú ani tí najstarší ľudia. Teplomer ukazoval až 30 - 35°C pod nulou.“ Podľa štatistických údajov mal Hlohovec na začiatku tridsiatych rokov len 9.055 obyvateľov. S rozšírením povinnej školskej dochádzky prišlo v Hlohovci rozhodnutie o výstavbe novej štátnej meštianskej školy, ktorej základný kameň bol položený v r. 1935. Ešte stále sa len hojili vojnové rany, keď prišiel ďalší úder: „22.septembra 1938 o 10:00 bubnom bola vyhlásená mobilizácia.“ So vznikom Slovenského štátu formuje sa aj u nás Hlinkova garda, ktorá mala toho času 112 mužov.  Na školách a úradoch je oficiálne nariadený pozdrav: „Na stráž!“

Tak ako v iných mestách aj v Hlohovci sa začína radikálne riešiť židovská otázka. Toho času je u nás evidovaných 713 občanov židovskej národnosti. V dôsledku nekompromisných nariadení majú obmedzené hodiny vychádzania, návštevy verejných priestorov, postupne sú nútení opúšťať svoje obchody, domovy, berú sa im hostinské a výčapnícke koncesie. Aj v našom meste sa arizuje. „Hlohovskí židia čistia kanále a v zime odhadzujú sneh.“  V ťažkých vojnových časoch v r. 1940 opäť prichádza krutá zima, ktorá ochromuje dopravu v meste. Mesto trpí akútnym nedostatkom paliva, silná víchrica vyvrátila aj niektoré platany v Zámockej záhrade.

Rok 1941 je obdobím veľkých vojenských operácií. Slovenské vojsko prekročilo hranice na Ukrajine. Medzi bojujúcimi na tomto fronte sú aj mnohí vojaci z Hlohovca. V lete 1943 sa rozvodnil Váh. Polia a lúky boli zaplavené až po väznicu v Leopoldove. V tomto istom roku bol zriadený aj mestský rozhlas.

V r. 1944 sa  politická situácia mení. V Hlohovci sa tajne zakladá národný výbor. Časť hlohovskej posádky sa presúva na stredné Slovensko, aby sa pripojila k bojujúcim partizánom. Aj naše mesto je svedkom mnohých vojenských náletov. 4. mája tohto roku je zrušený úrad vládneho komisára a v meste je zriadený obecný výbor. V roku 1945 sú potlačené aj posledné pokusy zmobilizovať mužov proti ruskej armáde. 1. apríla aj naši občania vítajú svojich osloboditeľov: „Pre budúce pokolenia, nech všetci občania verne uctievajú tých, čo obetovali svoje životy za oslobodenie Hlohovca.“

Povojnové roky sa nesú v znamení zahladzovania vojnových stôp, ambicióznych budovateľských plánov a premenovávania ulíc. Pribinova sa mení na Malinovského, Hlinkova na Stalinovu, Legionárska na Partizánsku. V r. 1947 mesto postihlo veľké sucho. Neúroda a nedostatok sa stáva živnou pôdou pre šmelinárov. V čase politických zmien – 1948 sú aj u nás snahy presadiť reakčnú politiku potlačené a k slovu sa dostáva KSS. O rok na to zanikajú mlyny na rieke Váh. Na druhej strane, v tom istom roku je schválená výstavba „Pamätníka hrdinov boja za našu slobodu, mier a socializmus.“ Začiatkom 50-tych  rokov sa otvára v Hlohovci Ústav pre mladistvých.

Aj u nás prebieha proces znárodňovania. V jednej z tunajších pivníc sú odhalené tajné zásoby veľkého množstva alkoholu. V tom istom dome sa objavujú aj príbory z drahých kovov – údajne zo zámku. Majetok je skonfiškovaný a dotyčný je odsúdený na 3,5 roka.

V r. 1950 je podnik Slovenské alkaloidy premenovaný na Slovakofarmu. Obec podáva žiadosť o povýšenie Hlohovca na mesto. A prichádza napätý rok 1968 a s ním neslávny príchod „spriatelených“ vojsk na územie nášho štátu. Aj u nás prebiehajú rôzne protesty, podpisové akcie, vyvesovanie zástav na pol žrdí a vzbudzovanie chaosu otáčaním dopravného značenia. Akékoľvek snahy a otvorené prejavy nespokojnosti sú však potlačené. Budovanie socializmu môže aj v „meste ruží“ pokračovať ďalej.

Po dlhom období viac, či menej úspešných počinov prichádza rok 1989: “...a preto stovky a stovky občanov prichádzali 27. novembra na poludnie na námestie. Fabrické sirény oznamovali, že začal generálny štrajk. Pocity a názory? Rôzne. Mnohé odzneli z improvizovanej tribúny na schodíkoch predajne Kniha, mnohé zostali uchované v srdciach prítomných. Odrazu naaranžované grimasy úsmevov vystriedali teplé ľudské slová, láska, pomoc, obetavosť. Mítingy, ktoré pokračovali po nezabudnuteľnom pondelku potvrdili, že i naše mesto sa prebudilo z niekoľkoročnej letargie, že začína žiť.“ Týmto rokom sa uzatvára aj prvá Pamätná kniha obce Hlohovec a mesto tak zahajuje písanie novej kapitoly v svojich dejinách.

Galéria k článku